2014/2015

Preskúmali sme autá, motorky, bicykle, lietadlá a mnoho iných strojov. Prešli sme si aj astronomickú miestnosť s heliocentrickými systémami, teleskopmi a planétami za sklenou vitrínou. Videli sme prvú fotografiu ľudí, staré práčky a po dvoch hodinách strávených poznávaním zabudnutého sme sa presunuli do nákupného centra na obed.

Rozliezli sme sa po centre a o tretej sme sa pobrali ďalej. Naše kroky smerovali na Výstavište Praha, kde sme mali v pláne pozrieť sa na výstavu Getway to Space. Najskôr sme sa však zastavili v morskom svete. Prechádzali sme okolo akvárií s rybami, ktoré určite nemali všetkých päť pokope. Jedna z rýb si naberala do úst kamene a potom ich vypľúvala späť na dno, ďalšia vyzerala ako plávajúci kameň a iná zase plávala na boku.

Len čo sme sa vymotali z morského sveta, namierili sme si to rovno do lunaparku, keďže smerovacie šípky na výstavu sme nenašli. V lunaparku si niektorí z nás prešli domom hrôzy alebo sa previezli na dráhe. Čo však zaujalo našu pozornosť najviac, bol autodrom. Odkedy sme naň nasadli, nemohli sme sa od neho odtrhnúť. Neodolala ani pani učiteľa triedna a previezla sa s nami. Búrali sme do seba ako deti a pár krát sa nám aj podarilo niekoho vyhodiť z hry.

Keď sa pani učiteľke asi po hodine podarilo dostať nás odtiaľ, kolená nás síce boleli, ale v dobrej nálade sme našli aj výstavu. Tam sme sa však dozvedeli, že výstava končí o pol hodiny. Už nás ani nepustili dnu, vraj by sme to nestihli. Tak sme sa mierne sklamaní, no stále v dobrej nálade vrátili na motel.

Poskupinkovali sme sa a pozatvárali sme sa na izbách. Zaľahnúť a zaspať sme nad ránom mali problém. Dohasínali v nás zážitky z toho dňa a uvoľňovali miesto pre ďalšie.

Ako sa hovorí: Večer nie spať, ráno nie vstať.

Ranné vstávanie nám robilo veľký problém. Na raňajky sme sa ťahali ako rezance.

Postupne sme sa však prebrali a pobrali sme sa preskúmať Prahu po svojich. Vystúpili sme pri Orloji a počkali sme kým smrtka na ňom dozvoní a kohút zakikiríka. Prešli sme sa námestím a vybrali sa na Karlov most. Ako obvykle na ňom mali maliari porozkladané portréty a karikatúry.

Z mostu sme sa cez úzke uličky dostali pod hrad. Vystúpili sme po zdanlivo nekonečných schodoch až hore ku hradu. Videli sme výmenu stráží a počas rozchodu si niektorí z nás prezreli Chrám sv. Víta a iní rozosmiali stráž, alebo sa snažili privyrobiť si snahou hrať na ústnej harmonike.

Z hradu naše kroky smerovali rovno na Václavské námestie. Dostali sme rozchod a rozutekali sme sa po obchodoch.

Po dlhých nákupoch sme sa zišli na námestí a po dlhšom dohadovaní sa sme sa rozhodli, že našou ďalšou zástavkou bude Petřín. Niektorí z nás ostali dole pretože im zdravie nedovoľovalo vystúpiť hore, iní preto, že sa im nechcelo. Ti ktorí vystúpili hore sa pokochali výhľadom na Prahu plnú veží, no z vyhliadky ich po čase vyhnalo množstvo ľudí a takmer žiaden vzduch.

Z Petřínu sme sa vrátili na motel, no neostali sme tam dlho. Už o pol hodinky sme kráčali do nákupného centra s úmyslom zahrať si Lasergame. Tam nám však oznámili, že zahrať si môžeme až o desiatej.

Tak sme si dali rozchod. Miro s Peťom si zahrali biliard, a potom minigolf. Marika stiahla Sama do drogérie a rozpútala voňavkovú vojnu, ktorej výsledkom bolo, že Samo neskutočne dobre voňal, zatiaľ, čo ona voňala z polovice ako chlap a z polovice ako žena...

Konečne sme sa dočkali a plný nadšenia sme sa pustili do hry. Všetci pobehovali po bludisku so svietiacimi vestami a zbraňami, ktoré strieľali svetlo. Z bludiska vyšli spotení ako myši, ale radosť a únavu vystriedalo nadšenie z hry a znova sa tam vrátili.

Večer nás zmorila únava  a hoci sme sa nechceli poddať, nič nám nepomáhalo ostať hore. Ďalšie ráno sme vstali, zbalili sa, naraňajkovali, veci sme nechali na izbách a metrom sme sa vybrali do nákupného centra. Dali sme si rozchod a minuli posledné peniaze.

Poobede sme sa vrátili po kufre a hor sa na vlakovú stanicu.

Cesta domov bola nekonečne dlhá. Niektorí z nás pospali, iní sa iba snažili spať a ostatní boli ešte stále plní energie alebo zážitkov a bavili sa.

Docestovali sme do Popradu, rozlúčili sme sa a každý sa pobral svojou cestou.

Výlet sme si užili, zvládli sme ho bravúrne, za čo pani učiteľke ďakujeme a tešíme sa na najbližší výlet!