V dnešnej dobe je táto téma veľmi aktuálna a kyberšikana sa stáva čoraz nebezpečnejšou obzvlášť pre neopatrné deti a tínedžerov v mojom veku. Niekedy je hranica medzi doťahovaním zo žartu a skutočnou šikanou hrubá, no ale neraz aj neobyčajne tenká a občas sa „prešvihne“ čas, kedy je potrebné zakročiť. Druhým veľkým pilierom prednášky bola závislosť od techniky. Je ľahké spozorovať, že to dnes nie je nič nezvyčajné. Tínedžeri trávia v priemere za technikou a obrazovkami 7 až 9 hodín denne, kým pri mladších deťoch vo veku od 8 do 12 rokov, ktoré sa s technikou zvyčajne iba zoznamujú, je to „iba“ 4 až 6 hodín denne. Nie je to dobré ani pre zrak, ani pre psychiku či myslenie mladého človeka. Práve v tomto veku sa upevňujú používané cestičky medzi neurónmi a nik by nechcel mať iba technické cestičky v mozgu ako robot. Dôležité je tiež pravidlo tzv. 9-2-1. Čo znamená v praxi? Deväť hodín spánku, maximálne dve za obrazovkami a minimálne jedna aktívneho pohybu. Znie to trochu ako sci-fi, lebo dospelí zvyknú pracovať za počítačmi a žiaci si často krátia dlhé poobedia s hrami či videami.
Samozrejme, internet nie je iba strašiak dnešných dní. Je to úžasná sieť, kde môžeme bez námahy nájsť veci, ktoré nás bavia. Hudbu, e-knihy, zaujímavé články, vzdelávacie platformy či stretnutie s blízkymi na míle ďaleko. Platí o ňom ale „ohnivé“ pravidlo. Dobrý sluha, zlý pán.


Natália Jalovičiarová - sekunda A